Bratislava, 1. apríla 2025 – Slovensko si nesplnilo míľnik z Plánu obnovy a odolnosti na adaptáciu na klimatickú zmenu a preto pravdepodobne príde o 27 miliónov eur. Informoval o tom dnes podpredseda vlády Peter Kmec. Míľnik sa týka výkupu pozemkov v národných parkoch. Je to vôbec prvýkrát, čo EK pristúpila k takémuto kroku smerom k slovenskému Plánu obnovy a odolnosti. Podľa environmentálnych organizácií je to výsledok zlého riadenia envirorezortu ministrom Tomášom Tarabom, ktorý dlhodobo ignoruje nielen potreby Slovenska v rámci klimatických a biodiverzitných opatrení ale aj naše európske záväzky.
“Zníženie financií na ochranu biodiverzity je veľké zlyhanie ministra Tarabu. Po svojom nástupe na ministerstvo tvrdohlavo a bezdôvodne zastavil výkupy pozemkov v chránených územiach. Zmaril tak veľmi dôležitý finančný mechanizmu, ktorý mal šancu reálne zlepšiť manažment našich národných parkov. Týmto zlým rozhodnutí sme prišli o financie, ktoré nemáme ako nahradiť a tie, čo nám zostali, sa použijú na opatrenie, ktorého reálny prínos pre ochranu prírody je veľmi sporný,” uviedol riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník.
Zrušenie výkupu pozemkov, ktorý mal byť za účelom ich efektívnejšej ochrany, je ukážkovým príkladom nekompetentného rozhodovania ministra Tarabu. Štát prišiel o možnosť vyriešiť časť zásadných problémov v národných parkoch. Tie dlhodobo súvisia so súkromnými pozemkami a obmedzovaním ich vlastníkov v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Na výkup pozemkov bolo pôvodne určených 65 miliónov eur. Vlastníci mohli získať peniaze a ich pozemky mali prejsť po odkúpení do vlastníctva štátu a správy národných parkov.
Organizácie upozorňujú, že financie v Pláne obnovy a odolnosti sú výnimočnou príležitosťou pomôcť Slovensku s následkami klimatickej zmeny a adaptácia na ňu. Opatrenia na ochranu klímy a biodiverzity v Pláne obnovy a odolnosti meškajú a namiesto ich plnenia ministerstvo životného prostredia improvizuje, stále iba niečo mení a opakovane vyjednáva s EK ústupky.
“Riskujeme, že prídeme o ďalšie financie alebo budú vyplytvané na opatrenia, ktoré neprispievajú k ochrane klímy a obyvateľstva pred ich následkami. Kvalitná ochrana prírody a krajiny je niečo, v čom Slovensko zaostáva. Zároveň je však potrebná pre dosiahnutie klimatických cieľov ale aj pre lepšie zvládanie dôsledkov ako sú extrémne suchá, povodne, degradáciu biodiverzity a celkovú kvalitu života obyvateľstva,” uviedla Dana Mareková
z Klimatickej koalície.
Plán obnovy vyžaduje zásadné a najmä funkčne reformy v oblastiach kľúčových pre riešenie klimatickej krízy, transformáciu hospodárstva a odstránenie závislosti od fosílnych palív. Tie si vyžadujú systematické a dlhodobé plánovanie so zapojením vlády aj spoločnosti. Ak sa reformy neudejú, ublíži to našej ekonomike, životnému prostrediu aj ľuďom.
Ako uzavrela Mareková systematický prístup je súčasnej vláde cudzí. Ďalší míľnik Plánu obnovy, súvisiaci s rozšírením obnoviteľných zdrojov, je toho dôkazom a už v júni nám môže Európska komisia vystaviť ďalšie vysvedčenie. Práce na úprave legislatívy, mapovaní vhodných oblastí aj citlivá komunikácia s dotknutými samosprávami meškajú.